November 8, 20267 minute read

Odolnosť sa začína tam, kde končí pracovný deň

Štyria z desiatich zamestnancov zažívajú každý deň silný stres a práca u nás nekončí ani na dovolenke.

Štyria z desiatich zamestnancov na svete zažívajú každý deň silný stres. Firmy na to odpovedajú kurzami odolnosti, aplikáciami a webinármi o mindfulness. Dáta z posledných dvoch rokov naznačujú, že odolnosť sa nerodí len v hlave jednotlivca, ale aj v tom, kedy a ako firma dovolí práci skončiť.

Deň, ktorý nekončí

Pracovný deň kancelárskeho zamestnanca dnes nemá začiatok ani koniec, len hustotu. Microsoft v roku 2025 analyzoval anonymizované dáta z Microsoft 365 a dospel k číslu, ktoré by si zaslúžilo miesto na titulnej strane: priemerný pracovník je počas osemhodinovej zmeny vyrušený každé dve minúty. To je 275 prerušení denne, či už stretnutím, e-mailom, alebo správou v chate.

Večer sa tempo nezastaví, len stlíši. Stretnutí, ktoré začínajú po ôsmej večer, medziročne pribudlo o 16 %, priemerný zamestnanec mimo hlavného pracovného času odošle alebo prijme vyše päťdesiat správ a o desiatej večer sa do schránky vracia takmer tretina aktívnych používateľov. Microsoft na to zvolil presný termín: nekonečný pracovný deň.

Slovensko nie je výnimkou a práca u nás nekončí ani na dovolenke. Podľa tohtoročného prieskumu portálu Platy.sk medzi 2 429 zamestnancami sa práci počas dovolenky úplne vyhýba len 40 % ľudí. Viac než tretina pracuje výnimočne, keď ich kolegovia kontaktujú s niečím urgentným, a 22 % zamestnancov pracuje aj počas voľna. Ďalších 15 % si na dovolenke občas aktívne kontroluje e-maily.

Účet, ktorý chodí firmám

Preťaženie sa nedá vybaviť ako súkromná vec zamestnanca, pretože sa prepisuje do výsledkov. Gallup v správe State of the Global Workplace 2026, postavenej na odpovediach viac než 263 000 ľudí zo 160 krajín, uvádza, že 40 % zamestnancov zažilo predchádzajúci deň veľa stresu. Úroveň sa od pandémie nevrátila tam, kde bola predtým.

Angažovanosť pritom klesla na 20 %, najnižšie od roku 2020, a to už druhý rok po sebe. Gallup odhaduje, že nízke zapojenie stálo svetovú ekonomiku zhruba 10 biliónov dolárov ušlej produktivity, teda asi 9 % globálneho HDP. Najprudší prepad zaznamenali manažéri: ich angažovanosť klesla za jediný rok z 27 na 22 %. Zároveň sú v strese častejšie než ľudia, ktorých vedú, 45 % oproti 39 %.

Európske čísla rozprávajú rovnaký príbeh. Prieskum OSH Pulse 2025 Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci medzi viac než 28 000 pracujúcimi ukázal, že 44 % ľudí čelí silnému časovému tlaku alebo pracovnému preťaženiu. Každý tretí má pocit, že jeho úsilie nikto nevidí. A 29 % zamestnancov v EÚ uvádza stres, depresiu alebo úzkosť, ktoré práca spôsobila alebo zhoršila.

Paradox odolnosti

Na taký tlak firmy často reagujú vzdelávaním: workshopom odolnosti, meditačnou aplikáciou, prednáškou o spánku. Je to rozumný prvý krok. Ak však zostane osamotený, je podľa najrozsiahlejšieho porovnania, ktoré máme k dispozícii, aj prekvapivo neúčinný.

William Fleming z Wellbeing Research Centre Oxfordskej univerzity porovnal dáta 46 336 zamestnancov z 233 britských organizácií. Ľudia, ktorí sa zúčastnili na individuálnych programoch typu mindfulness, tréning odolnosti, zvládanie stresu alebo wellbeingové aplikácie, na tom podľa jeho analýzy neboli o nič lepšie než tí, ktorí sa na nich nezúčastnili. Programy podľa Fleminga neprinášajú zdroje, ktoré by zodpovedali nárokom samotnej práce.

Štúdia má svoje limity, dáta pochádzajú z rokov 2017 a 2018, teda z obdobia pred pandémiou a pred nekonečným pracovným dňom. Jej posolstvo napriek tomu stojí za pozornosť. Workshop dá ľuďom užitočné nástroje, ale ak sa zároveň nezníži preťaženie, nástroje nemajú kde zabrať. Sám Fleming upozorňuje, že najlepšie môžu fungovať kombinácie: dobre vedené vzdelávanie spolu so zmenami v organizácii práce. Našiel aj jednu výnimku: s lepším psychickým stavom súvisela dobrovoľnícka činnosť, teda aktivita, ktorá človeka na chvíľu vytrhne z pracovného kolotáča a dá mu iný druh zmyslu.

Odolnosť teda nestojí len na zručnostiach jednotlivca, ale aj na podmienkach, v ktorých pracuje. A jednou z kľúčových podmienok sú hranice.

Hranice nie sú slabosť, sú infraštruktúra

Slovenský prieskum Platy.sk ukazuje, prečo si ich ľudia nevedia nastaviť sami. Štvrtina tých, ktorí pracujú aj na dovolenke, to vysvetľuje pocitom, že bez nich by práca stala. Podobne veľká skupina chce mať prehľad, hoci to od nich nikto nevyžaduje. Pri 18 % to očakávajú nadriadení. A u tých, ktorí na dovolenke pracujú každý deň, je najčastejším dôvodom práve požiadavka nadriadeného.

A rozdiel je merateľný. Najviac si na dovolenke oddýchnu tí, ktorí nepracujú vôbec. Medzi zamestnancami, ktorí tvrdia, že si určite oddýchnu, takmer 60 % prácu úplne odmieta riešiť. Naopak tí, ktorí si neoddýchnu vôbec, najčastejšie opisujú, že sa ich dovolenka od pracovných dní takmer nelíši.

Z toho plynie nepohodlná pravda pre HR aj vedenie. Hranice si zamestnanec nemôže nastaviť sám, ak kultúra firmy odmeňuje opak. Veta „pokojne odpovedzte až zajtra“ má váhu len vtedy, keď ju manažér myslí vážne a sám ju dodržiava.

Slovensko je v tomto smere o krok vpredu. Od marca 2021 Zákonník práce dáva zamestnancom na domáckej práci a telepráci právo nepoužívať pracovné prostriedky počas odpočinku, dovolenky či sviatku, tzv. právo odpojiť sa. Odborníci na pracovné právo z UPJŠ v Košiciach však upozorňujú, že by sa nemalo týkať len práce z domu, ale každého pracovnoprávneho vzťahu. Európska komisia medzičasom po krachu rokovaní sociálnych partnerov smeruje vlastnou legislatívnou cestou k celoúnijnej úprave. Otázka dostupnosti mimo pracovného času sa tak môže čoskoro presunúť z kategórie dobrej praxe do kategórie povinnosti pre všetkých.

Od preťaženia k odolnosti: čo môžu firmy urobiť

Cesta k odolnejším tímom nevedie len cez ďalší benefit, ale hlavne cez úpravu toho, ako sa pracuje. Podľa Gallupu pripadá na manažérov zhruba 70 % rozdielov v tom, ako ľudia prežívajú svoj pracovný deň. Preto sa začína práve pri nich.

Pomenujte pravidlá dostupnosti. Kedy sa odpovedá na správy, čo je naozaj urgentné a kto má službu. Nepísané očakávanie je pre psychiku horšie než jasná dohoda.
Merajte záťaž, nielen spokojnosť. Časový tlak, množstvo stretnutí a práca po večeroch sú čítateľné signály skôr, než príde výpoveď alebo práceneschopnosť.
Začnite pri manažéroch. Sú najviac v strese a zároveň najviac určujú, ako sa cítia ostatní. Vedúci, ktorý posiela e-maily o jedenástej večer, nastavuje hranice celému tímu, či chce, alebo nie.
Majte záchrannú sieť. Ani dobre nastavená firma nezabráni tomu, aby sa niekomu zrútil svet. Asistenčný program pre zamestnancov nemá nahrádzať lepšiu organizáciu práce, má zachytiť tých, ktorí aj tak spadnú. V dobrokruhu je koordinátor so zamestnancom v kontakte v priemere do 53 minút od podania žiadosti, aj večer a cez víkend.

Odolnosť sa nedá nariadiť. Dá sa však postaviť, podobne ako sa stavia bezpečné pracovisko: z pravidiel, z príkladu vedenia a z istoty, že keď človek potrebuje pomoc, dostane ju rýchlo.