Starostlivosť, ktorá sa nezmestí do pracovného času

Na Fóre aktívneho starnutia v Prahe sme ukázali, čo riešia zamestnanci po päťdesiatke a prečo by firmy mali začať počítať s neformálnymi opatrovateľmi. Na Slovensku je táto téma ešte naliehavejšia. Nepriniesli sme názory, priniesli sme dáta.

V stredu 11. novembra 2026 sa v pražskom Lichtenštajnskom paláci konalo Fórum aktívneho starnutia, konferencia českého ministerstva práce a sociálnych vecí. Dobrokruh vystúpil v paneli Práca bez vekových bariér. Hovorili sme o tom, čo vidíme v asistenčnom programe, ktorý prevádzkujeme pre firmy v Česku aj na Slovensku. Tu je to podstatné, doplnené o slovenské čísla.

Slovensko starne rýchlejšie, než si myslíme

Dnes ešte Slovensko patrí v EÚ k mladším krajinám. To sa však rýchlo mení. Za desať rokov od 2013 do 2023 vzrástol podiel ľudí nad 65 rokov na Slovensku o 4,8 percentuálneho bodu, čo je druhý najväčší nárast v celej únii, hneď po Poľsku. Podľa prognóz OECD sa pomer ľudí v poproduktívnom veku k produktívnemu obyvateľstvu medzi rokmi 2020 a 2050 zvýši z 24 % na 54 %.

Ministerstvo financií to hovorí ešte názornejšie: dnes pripadajú na jedného človeka staršieho ako 64 rokov takmer štyria ľudia v produktívnom veku, v roku 2070 to bude už len 1,65. Podľa niektorých odhadov môže do roku 2050 na trhu práce chýbať takmer pol milióna pracovníkov.

Päťdesiatnici pracujú. Ale nie všetci a nie dlho

Slováci vo veku 55 až 64 rokov sú na trhu práce aktívni podobne ako priemer EÚ, okolo 68 %. Slovensko patrí medzi krajiny, kde od roku 2009 najviac vzrástla zamestnanosť ľudí vo veku 60 až 64 rokov. To je dobrá správa. Zlou správou je, že vek stále funguje ako prekážka. V prieskume Paylab sa každý štvrtý človek, ktorý zažil znevýhodnenie v práci, stretol práve s diskrimináciou pre vek.

A potom je tu ešte jedna vec, o ktorej sa v súvislosti so staršími zamestnancami takmer nehovorí. Doma.

Neviditeľní opatrovatelia

V septembri 2025 poberalo na Slovensku peňažný príspevok na opatrovanie 75 756 ľudí. To je však len špička ľadovca. Štatistický úrad podobné údaje o neformálnych opatrovateľoch vôbec nemá, takže nikto presne nevie, koľko ľudí sa doma stará o rodiča, partnera alebo starého rodiča.

Najväčšia skupina je pritom práve tá, ktorú firmy nevidia. Ľudia, ktorí opatrujú popri zamestnaní. Podľa odborníčky na verejné zdravie Zuzany Katreniakovej z UPJŠ sa títo ľudia väčšinou starajú o blízkeho bez akéhokoľvek príspevku a sú dlhodobo ohrození chronickým stresom. Príspevok je navyše nízky na to, aby človek mohol prácu opustiť, takže mnohí opatrovatelia sú nútení pracovať aspoň na skrátený úväzok.

Kto opatruje? Najčastejšie starší ľudia. Viac ako polovica platených neformálnych opatrovateľov je podľa ministerstva financií starších ako 57 rokov. Inými slovami: zamestnanec 50+, o ktorého firma prichádza, často neodchádza kvôli veku. Odchádza kvôli mame s demenciou alebo manželovi po porážke. A na výstupnom pohovore povie, že chce „spomaliť“.

Čo vidíme v dátach dobrokruhu

Prešli sme anonymizované žiadosti o pomoc z nášho asistenčného programu. Dve zistenia nás zarazili.

Ľudia 50+ neprichádzajú so smútkom. Prichádzajú s exekúciou. V žiadostiach, kde ľudia sami spomenuli vek nad päťdesiat alebo dôchodok, tvoria psychické ťažkosti len zhruba desatinu. Naprieč všetkými žiadosťami je to pritom zhruba pätina. Naopak financie, dlhy a oddlženie tvoria u päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov zhruba štvrtinu žiadostí a pracovné otázky zhruba pätinu, v oboch prípadoch výrazne viac ako u mladších. Psychická záťaž v tých príbehoch je. Len sa o nej nepovie ako prvé. Ozve sa až v rozhovore, keď sa človek prizná, že kvôli dlhu alebo chorému otcovi už tri mesiace poriadne nespí.

Starostlivosť o blízkych rastie rýchlejšie ako čokoľvek iné. Počet žiadostí, v ktorých ľudia riešia starostlivosť o rodičov, starých rodičov alebo partnera, sa tento rok oproti minulému zhruba späťnásobil. Celkový počet žiadostí pritom vzrástol zhruba dva a pol krát. A čo je pre zamestnávateľa podstatné: veľká časť týchto žiadostí neprišla ako „potrebujem psychológa“. Prišla ako pracovná otázka. Ako funguje ošetrovné. Či môžem odmietnuť nočné zmeny. Čo s dovolenkou, keď mám pohotovosť. Čo robiť, keď mi rušia miesto a ja potrebujem byť blízko domova.

Opatrovateľ sa neozve ako opatrovateľ. Ozve sa ako zamestnanec, ktorému sa rozpadá rozvrh.

Čo funguje

Na paneli sme hovorili o tom, čo sa osvedčilo v praxi aj v zahraničí. Čiastočné a pružné úväzky namiesto voľby „buď plný, alebo nič“. Rýchle a praktické poradenstvo, pretože opatrovateľ nepotrebuje prednášku o wellbeingu, ale vedieť, ako požiadať o príspevok a kde zohnať odľahčovaciu službu. Finančná a právna pomoc, pretože u päťdesiatnikov býva dlh väčším stresorom ako pracovný výkon. A psychologická podpora, ktorá nemusí mať nálepku „terapia“, aby si o ňu človek povedal.

V asistenčnom programe dobrokruh je preto prvým krokom vždy rozhovor s koordinátorom, nie formulár. S koordinátorom je zamestnanec v kontakte v priemere do 53 minút od podania žiadosti, aj večer alebo cez víkend. Každá druhá žiadosť nakoniec vedie k psychologickej starostlivosti, aj keď tak nezačínala.

Ak chcete vedieť, koľko opatrovateľov je vo vašej firme a ako ich udržať, ozvite sa nám.

Zdroje

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA), Ekonomický prehľad 08/2024; Útvar hodnoty za peniaze a Inštitút finančnej politiky MF SR, analýzy o trhu práce, starnutí a dlhodobej starostlivosti; Eurostat a Európska komisia, Labour Market and Wage Developments 2024; Paylab Data Research (Alma Career); Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa Goethe-Institut, 2025); Zuzana Katreniaková, UPJŠ (TASR); Inštitút zmeny (Startitup); anonymizované dáta asistenčného programu dobrokruh.